•  

História

Zemiansky Vrbovok

Vrbovok, dnes Zemiansky Vrbovok, pôv. Vrbica (s dokl. Worbuch Noua 1285), od rovnako vlhkomilného stromu vŕba (p. hes. vŕba).

Obec leží na Krupinskej výšine v plytkej dolinke potoka Vrbovok. Nadmorská výška v strede obce je 420 m n. m. a v chotári 370-526 m n. m. Chotár tvoria ploché chrbty medzi dolinami Trpína, Vrbovka a Jalšovíka, budované andezitickými tufmi a tufitmi. Je odlesnený, lesíky sú len na strmších úbočiach dolín. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy.

Najstaršia písomná správa o obci je z roku 1285 a spomína sa pod názvom Worbuch Noua. V tom čase patrila panstvu Čabraď. Neskôr, nevieme odkedy, ale až do moháčskej bitky, obec prináležala premonštrátom v Bzovíku. Len krátku dobu – v 16. storočí – patrila šľachtickým rodom, potom ju opäť získala cirkev. Obec veľmi trpela počas tureckej okupácie v 16. storočí. Výpad Turkov v r. 1569 narobil v obci veľa škody. V r. 1715 mala 11 poddanských domácností a 11 opustených domov, r. 1720 mala už len 6 domácností. Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali aj vinohradníctvom a ovocinárstvom. Ženy chodili predávať ovocie do Lučenca, Krupiny a Banskej Štiavnice. V roku 1808 sa obec spomína ako Otrubny Wrbowek, Zemiansky Vrbovok od roku 1920 a maďarsky Nemesvarbók. Obec je rodiskom významného slovenského dejateľa Ondreja Plachého. Na jej území sa našiel strieborný poklad byzantského kupca zo 7. storočia.

Obec bola v minulosti známa hlavne obyvateľstvom zemianskeho pôvodu. Zachoval sa tu aj pôvodný zemiansky dvor a viacero domov pôvodnej architektúry. V obci sa nachádzajú tiež domy s pôvodnou architektúrou. Súčasťou obce sú aj okolité lazy ako Viničky, Dúbrava.
V súčasnosti je obec administratívne začlenená do okresu Krupina (KA). Má 112 obyvateľov. Obec do budúcnosti plánuje využiť okolité lazy s usadlosťami na agroturistiku.

Významní rodáci, osobnosti pôsobiace v meste/obci: Ondrej Plachý (1755 – 1810) – publicista, pedagóg

ONDREJ PLACHÝ, RODÁK ZO ZEMIANSKEHO VRBOVKA

Evanjelický farár Ondrej Plachý patril k významný predstaviteľom slovenského osvietenstva. Do našej národnej histórie sa zapísal ako významný dejateľ, ktorý prenášal do vtedajšieho Uhorska osvietenské myšlienky a v ich duchu hľadal cestu k obrodeniu slovenského národa. Ondrej Plachý sa narodil 18. januára 1755 v hontianskej dedinke Zemiansky Vrbovok ako syn miestneho zemana a v tejto obci má aj pamätnú tabuľu. Plachý písal príležitostné básne predovšetkým náboženského charakteru. V jednej z nich napríklad žiali nad smrťou cisárovnej Márie Terézie ako podporovateľky osvietenských ideí v mnohonárodnej monarchii. Upravil a vydal známe Tranovského dielo Cithara sanctorum pod názvom Písně duchovní. K najvýznamnejším počinom Ondreja Plachého patrí jeho podiel na založení prvej slovenskej učenej spoločnosti Eruditas societas slavica. Vznikla v roku 1785 v Banskej Bystrici. Už v tom istom roku v máji vydal Plachý prvé číslo kultúrneho mesačníka Staré noviny literního umění. Bol to prvý slovenský literárny časopis, ktorý sa však nezameral len na literatúru, ale prinášal aj články popularizujúce vedu a myšlienky osvietenskej znášanlivosti. Hoci nemal dlhé trvanie a už o rok neskôr zanikol (vytlačili celkom 740 strán, predplatilo si ho len 60 ľudí, väčšinou slovenských evanjelických kňazov), bol dôležitým impulzom pre ďalšie generácie národovcov, predovšetkým pre bernolákovské hnutie, keď na činnosť spoločnosti Societas slavica nadviazalo v roku 1792 bernolákovské Slowenské učené Towarišstwo.

BYZANTSKÝ POKLAD V ZEMIANSKOM VRBOVKU zo 7. storočia

Poklad zo Zemianskeho Vrbovku je jedinečnou pamiatkou z doby avarského panstva v Podunajsku. Nález obsahoval súbor 18 strieborných mincí z rokov 659-669, 9 strieborných šperkov – štyri náramky, z ktorých dva tvorili pár, olámané zvyšky náhrdelníka a odlomený zvyšok jeho záponky, dve tvarom odlišné náušnice, rovnako poškodené, dve závesky, úlomky alebo zvyšky iných ozdôb, prevažne silne poškodených a olámaných – ružicovitý gombík, šesť pologulí z tenkého plechu a stlačením deformovaný terč s takmer zničenou ozdobou, tri strieborné nádoby – kalich a dve vrchlíkové misy, z ktorých jedna je zdobená, a nakoniec dva kúsky neopracovaného striebra, odlomený hmotný prúžok a ohnutá tyčinka.

Osemnásť mincí, spadajúcich do rokov 659 – 669 nebolo nikdy v obehu, na ich výrobu bolo použitých len 8 razidiel na lícnu stranu a 10 razidiel na zadnú stranu. Takmer všetky pochádzajú z jednej ražobnej série, vyhotovenej v konštantínopolskej mincovni (v r. 669). Takže v danom prípade ide o daň, ktorá sa sem dostala v pomerne neporušenom a ešte nevyužitom stave. Skutočnosť, že sa sem dostala s obchodníkom, ktorý bol zároveň i remeselníkom sa zas potvrdzuje druhou, materiálnou zložkou nálezu, kde popri hotových výrobkoch umeleckého remesla sa nachádzajú i polohotové artefakty a niekedy aj nepodarky. Spomedzi nich vyniká niekoľko ukážok čistej byzantskej práce. Predovšetkým je to miska, tvarovo pripomínajúca sásanovské typy, ktoré sa rozšírili taktiež do severného Zakavkazska, ďaleko na Sibír a do južného Ruska. Na jej dne je osemlistá štylizovaná ružica, okraj nádoby je zdobený typickou kombináciou rastlinného ornamentu, v ktorom sa roh hojnosti strieda s hroznovým strapcom a listom brečtanu. Strieborná miska z pokladu v Zemianskom Vrbovku je v podstate jediným exemplárom čistej byzantskej práce. Všetky ostatné artefakty síce poukazujú na spojitosť s byzantským okruhom v širšom zmysle slova, avšak boli už spracované podľa iných vzorov alebo na základe iných impulzov, pochádzajúcich zo zmiešanej klasickej (byzantskej) a okrajovej (barbarskej) zóny.

Osemnásť byzantských mincí zo zemianskovrbovského pokladu sú striebornej razby panovníkov z dynastie Herakliovcov zo 7. storočia. Vznikli v dobe, kedy bola ríša z východu ohrozovaná mocnou expanziou Arabov, na balkánskom poloostrove strácala rozsiahle územia dobývané Slovanmi, Bulharmi a Avarmi. Sedemnásť kusov mincí (16 miliarensí a 1 hexagram) spadá do rokov vlády vnuka cisára Heraklia – Konstanta II. (641-668), jeden kus mince – hexagramu, je razbou Konstantovho syna a nástupcu – Konštantína IV. Pogonata (668-685).

Poklad zo Zemianskeho Vrbovku je naozaj jedinečnou pamiatkou z doby avarského pôsobenia v Podunajsku. Vďaka kvalite a kvantite jeho peňažnej súčasti nemá v strednej Európe obdobu. Mince sú razby striebornej a sú prvým známym hromadným nálezom strieborných byzantských mincí zo 7. storočia nájdených mimo vlastného územia Byzantskej ríše a taktiež jediným dokladom zo 7. storočia o obehu striebornej byzantskej mince v Európe vôbec.

Úradné hodiny

Pondelok: podľa potreby
Utorok: podľa potreby
Streda: podľa potreby
Štvrtok: podľa potreby
Piatok: podľa potreby

na tel. čísle 0918 495 082

Fotogaléria

Kalendár